Ako si overiť fotografiu, ktorá koluje po sociálnych sieťach

Každý z nás to pozná: na sociálnej sieti sa objaví výrazná fotografia s dramatickým opisom a o pár hodín ju zdieľajú tisíce ľudí. Zaplavená ulica, dlhý rad pred obchodom, prázdne regály, dav na námestí. Snímka pritom môže byť úplne pravá, a napriek tomu zavádzajúca. Stačí, aby pochádzala z iného roka alebo z inej krajiny, než tvrdí text pod ňou.

Najčastejší problém nie je úprava, ale kontext

Pri overovaní virálnych obrázkov sa ukazuje, že dômyselné fotomontáže sú skôr výnimkou. Oveľa častejšie ide o skutočnú fotografiu so starým alebo vymysleným príbehom. Obrázky z povodní sa vracajú pri každom väčšom daždi, zábery z protestov v zahraničí sa predávajú ako domáce a staré fotografie prázdnych obchodov sa objavujú vždy, keď sa hovorí o zdražovaní. Preto je prvou otázkou nie to, či je fotografia upravená, ale odkiaľ a z akého obdobia pochádza.

Spätné vyhľadávanie obrázkov

Najrýchlejším nástrojom je takzvané spätné vyhľadávanie. Namiesto slov zadáte do vyhľadávača samotný obrázok a ten vám ukáže, kde inde sa na internete objavil. Zvládnete to aj bez odborných znalostí a na počítači aj v mobile.

• V mobile môžete použiť aplikáciu Google Lens alebo funkciu vyhľadávania podľa obrázka priamo v prehliadači, zvyčajne po dlhšom podržaní prsta na fotografii.
• Na počítači môžete obrázok nahrať do služby TinEye, ktorá dokáže výsledky zoradiť od najstaršieho výskytu.
• Všímajte si dátum prvého výskytu. Ak sa fotografia objavila pred piatimi rokmi, nemôže zachytávať včerajšiu udalosť.
• Pozrite sa, s akým opisom ju uverejnili pôvodné zdroje, napríklad spravodajské agentúry alebo miestne médiá.

Vyhľadávanie nie je neomylné. Novú fotografiu nemusí nájsť nikde a orezaný či zrkadlovo otočený obrázok niekedy uniká. Aj tak však v mnohých prípadoch vyrieši otázku za pár sekúnd. Ak nájdete staršiu verziu tej istej fotografie, porovnajte ju s tou, ktorá sa šíri teraz. Niekedy sa ukáže, že z nej niekto odstrihol časť, ktorá menila význam, alebo do nej doplnil nápis.

Stopy priamo na fotografii

Ak vyhľadávanie nepomôže, oplatí sa pozrieť na samotný obraz ako detektív. V akom jazyku sú nápisy na obchodoch a dopravných značkách? Jazdia autá vľavo, alebo vpravo? Aké evidenčné čísla majú? Zodpovedá oblečenie ľudí ročnému obdobiu, v ktorom sa udalosť údajne stala? Ak opis tvrdí, že ide o septembrový záber zo Slovenska, a na fotografii vidíte zasnežené stromy a cyrilské nápisy, niečo nesedí.

Pomôcť môže aj porovnanie s mapami. Ak sa na snímke objavuje známa budova, kostol alebo križovatka, dá sa overiť na mapových službách s pohľadom z ulice, či miesto naozaj existuje a vyzerá tak, ako na obrázku.

Obrázky vytvorené umelou inteligenciou

Čoraz častejšie sa šíria aj obrázky, ktoré vôbec nevznikli fotoaparátom, ale vygeneroval ich počítačový program. V minulosti ich prezrádzali zdeformované ruky, nečitateľné nápisy alebo neprirodzene hladká pokožka. Nástroje sa však rýchlo zlepšujú, preto sa na tieto znaky nedá spoliehať. Rozumnejšie je hľadať pôvod: kto obrázok zverejnil ako prvý, či ho prevzali dôveryhodné médiá a či existujú iné zábery tej istej udalosti z iných uhlov. Skutočnú udalosť zvyčajne zachytí viac ľudí naraz.

Keď si nie ste istí

Nie každú fotografiu sa podarí overiť. To je v poriadku a netreba sa za to hanbiť. Ak pôvod snímky nepoznáte, najbezpečnejšie je ju jednoducho nezdieľať, alebo pri nej aspoň otvorene napísať, že jej pôvod nie je overený. Jedno zdieľanie navyše nič nezmení, no tisíc takých zdieľaní dokáže z omylu urobiť všeobecne známu pravdu. A ak narazíte na obrázok, ktorý podľa vás stojí za preverenie, pošlite nám ho. Tie najčastejšie sa pokúsime vysvetliť v niektorom z ďalších článkov.